| 
František Mikloško na jeseň 2013 posunul latku Indulon poriadne vysoko. O to väčšiu zodpovednosť sme cítili pri príprave Indulony 9. Prebehla ďaleko na západe v Liptovskej Osade počas prvého aprílového víkendu. Dnes môžeme spokojne konštatovať, že sa vydarila na jednotku. A nielen vďaka tomu, že sme väčšinu jej času trávili v bare. Namiesto alkoholu sa podávala káva a čaj, namiesto cigariet sme v ruke držali perá, zápisníky alebo knižky, namiesto eur sme platili otázkami a príspevkami do diskusie a dostávali sme za to nie pivo, ale múdre odpovede od múdrych hostí. Naše pozvanie prijali Daniel Pastirčák, Mária Homolová a Martin Horemuž.
Krym
Posledný spomínaný pán s podmanivým menom sa ujal slova ako prvý. Je to akademik, PhD., odborník na ruskú politiku. Svojej témy rusko-ukrajinského sporu sa ujal zoširoka. Informácií bolo kvantum, no boli podané kvalitne a s patričným údivom, že indulončania si v piatok večer resetujú hlavu inými prostriedkami ako bežní ľudia. Tí, ktorí vládali počúvať, mali šancu pochopiť všetky súvislosti, ktoré stoja v pozadí problémov na Kryme.
Dopoludnie so sympatickým spisovateľom
Túto nadovšetko aktuálnu tému v sobotu ráno vystriedala nadčasová diskusia o ekumenizme. Daniel Pastirčák – spisovateľ, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej ako prvý hosť-nekatolík všetkých zaujal svojím univerzálnym prístupom. Povedal nám, že kresťanské cirkvi nikdy nedosiahnu úplnú jednotu a väčšinu prekvapil tvrdením, že by to bolo skôr na škodu ako na úžitok.
V ďalšom bloku sme sa rozprávali o tom, aká literatúra je kvalitná, čo je brak a ako sa v tom vyznať. Ani Danielovi, napriek tomu, že je nielen spisovateľ, ale aj skúsený čitateľ, sa o tom nehovorilo ľahko. Kníh je dnes na svete obrovské množstvo a nič nie je čierno-biele. Ani literatúra. D. Pastirčák nám ozrejmil svoj pojem „veľkej literatúry“, ako ju sám nazval. Len aby sa Karl May sa neurazil, že jeho diela do nej nezaradil! Potom sme sa zamerali viac na kvalitu. Daniel nám povedal, čo číta on a čo odporúča aj nám. Nechýbali tu autori ako T. S. Eliot, V. Frankl, C. G. Jung, C. S. Lewis. A komu nič z celej diskusie neutkvelo v pamäti, určite si domov odniesol aspoň síce nepodstatný, ale zaujímavý fakt, že autor Narnie sa oženil dvakrát s tou istou ženou.
Nekričte tak!
Po krátkom poobedňajšom odpočinku prišla pani Mária Homolová – klinická psychologička s tridsaťročnou praxou. Táto rázna a energická pani sa z času na čas tak rozohnila, že ju šokovaní účastníci prosili: „Nekričte tak.“ (Pozdravujem Simu ˘.) Pani doktorka je zvyknutá na auly pre tristo ľudí, takže niet sa čo diviť. Každopádne, vyzerala veľmi potešená, že ju radi počúvaú nielen vysokoškolskí študenti a pacienti v ambulancii, ale aj partia tridsiatich normálnych (?) skautov. Do diskusií o poruchách pozornosti a hyperaktivite sa všetci zapájali s patričnou pozornosťou a aktivitou. Bola to téma do nášho skautského života, lebo podobných porúch u detí pribúda. Kto nespal (pri hlasovej intenzite pani doktorky to bolo takmer nemožné), ten vie, prečo je to tak, ako tieto poruchy vznikajú a ako s nimi možno bojovať.
Večerné meditovanie o všeličom
Keďže pán Pastirčák si počas týchto blokov oddýchol, mohol sa potom opäť venovať nám. Pripravil si pre nás krátku meditáciu na tému „naše kríže“. Prevedená bola tak nenásilne a v takej uvoľnenej atmosfére, že sme si viacerí s uspokojením povedali: Je to profesionál. Pár slov do duše, vnútorná modlitba, ticho a potom spoločný Otče náš a medzitým krátka duchovná aktivitka – všetko bolo v správnom poradí a zhutnené do zmysluplného celku.
Po večeri nasledovali už len dobrovoľné neformálne diskusie o všeličom. Vo všeobecnosti sa vytvorili dva krúžky: jeden okolo Daniela a druhý okolo nášho najstaršieho účastníka Pamajorána, oldskauta z Dolného Kubína, ktorý si celú Indulonu – aspoň tak sa mi zdalo – skutočne užíval.
Pre každého
Nedeľu otvoril Daniel Pastirčák diskusným blokom o duchovne pre každého, kde hovoril o tom, čo znamená duchovno pre veriaceho a čo pre neveriaceho človeka. Bol to najnáročnejší blok celej Indulony, pretože Daniel poňal túto problematiku viac filozoficky a teologicky než prakticky. Jeho prejav treba počúvať naozaj pozorne (ideálne aj viackrát za sebou), lebo doň vkladá množstvo hlbokých myšlienok, občas ťažko dešifrovateľných na prvé vnímanie. Tento blok bol však skoro takým duchovným zážitkom ako sobotňajšia meditácia.
Poslednú tému tejto Indulony sme si odkrútili s pani Homolovou. Dozvedeli sme sa, ako dať druhým najavo, že sa nám niečo na ich konaní nepáči a ako podobnú kritiku prijímať, keď sme pod paľbou sami. Dobrých a overených rád sme si vypočuli neúrekom a múdro urobil každý, kto sa vyzbrojil zápisníkom a perom.
A bodka
Sv. omša v spoločnosti našich spolubývajúcich z duchovnej obnovy mužov dala za Indulonou 9 pôsobivú bodku. Že prečo? Lebo tí osemdesiati piati chlapi úžasne hrali, úžasne spievali a mali úžasný zmysel pre humor.
Ďakujem našim trom vzácnym hosťom, svojim spoluorganizátorom a všetkým účastníkom za hodnotne strávený víkend. Ďakujem Johnymu, že sa staral o naše deti. A Xavierovi, že nás prišiel pozrieť i povzbudiť. Duchovnej rade SLSK za (nielen) finančnú podporu. A Pánu Bohu za všetko.