| 
Indulona je už dávno za nami. Ale vo mne ešte stále doznieva ako vydarený koncert. Prebehla počas „kvetnonedeľného“ víkendu vo sviežom tatranskom vzduchu mestečka Svit a bola plná nielen Veľkej noci, ukážok zo Svätého Písma, vydarenej i nevydarenej umeleckej tvorby, ale aj rôznych hudobných žánrov. Ako sa to dá všetko skĺbiť do jednej úspešnej akcie? Jednoducho. Ak si pozvete tých správnych ľudí.
Ostrý štart
Na Indulonach už máme stálu klientelu. Nehovorím, že sem-tam niekto nový nepribudne, ale jadro zostáva. Zoznamovačky, ktoré boli preto skôr konverzačné, prerušil náš prvý hosť – otec Cyril Hamrák z Važca. Ani nás nenechal dokončiť aktivitu a surovo nabehol na prvú tému – životné povolanie. To sa týka naozaj každého, takže úspech bol zaručený.
Charizmatická, vzdelaná, usmievavá
Pani M. Dravecká je učiteľka na konzervatóriu, vyzná sa v hudbe aj v teológii. Postaršia nenápadná žena s neuveriteľnou charizmou. Do Svitu prišla v sobotu, bez škrupúľ si sadla k stolu a v priebehu troch minút mala okolo seba celý fanklub. Polovica osadenstva si s ňou hneď po raňajkách dala diskusný blok o Veľkej noci. Úzky súvis starozákonnej Paschy a novozákonnej Veľkej noci, chrámová opona, „Eli, Eli“, obeta, baránok, „delia si moje šaty“ a kopa ďalších vecí zrazu vyzerala omnoho jasnejšie.
V tom istom čase druhá polovica účastníkov pozerala film s príznačným názvom Co se týče kýče.
Mláďatká s veľkými očkami
Po prvom bloku sa skupiny vymenili a medzitým k nám zavítal aj náš druhý hosť pán J. Kresila, PhD. – vysokoškolský učiteľ z Prešovskej univerzity. Poobede dostal slovo aj on v dvoch diskusných blokoch. Hovoril o skutočnom i naivnom umení, gýči, o obrazoch a sochách s náboženskou tematikou, o úžitkovom umení. Pán Kresila je typický akademik, človek nad vecou, istý si tým, čo hovorí. Tí mladší poslucháči si asi už takí istí neboli, lebo toľko cudzích slov strčiť do jednej vety je samo o sebe umením. A to on zvládol na jednotku. Teda aspoň počas prvého bloku, ktorý bol skôr prednáškový. Náročnosť vo vyjadrovaní v druhom bloku klesla na minimum, keďže tu už odpovedal na naše laické otázky. Tak sme sa dozvedeli, že za všetkým je biznis. Keď je na obrázku odfotené akékoľvek mláďatko s veľkými vypleštenými očkami, je to gýč, ktorý sa dobre predáva, lebo útočí na city. Mačiatka s mašľami, deti v sladkých kostýmčekoch, zajačiky, šteniatka – sú milé a nevkusné :-).
Nebezpečná Superstar
Pani Dravecká nám pred večerou ešte ozrejmila, že gýče sa skrývajú aj v hudbe. Typický novodobý gýč je Superstar. Telka na tom ťaží, divák sa v lepšom prípade zabáva, „spevák“ sa prespieva k rýchlej sláve, prípadne sa strápňuje, porota sa tvári ako poloboh (alebo aj celý). Hudba nás však sprevádza celým životom a všetci jej veľmi dobre rozumieme. Bez nej by horor nebol strašný a Titanic dojímavý. Hudobné ukážky tiež neboli na zahodenie.
Potom sme si neplánovane dali ešte jeden krátky blok o Svätom Písme. Pani Dravecká odpovedala na naše otázky, ktoré sme jej vopred poslali. Týkali sa statí zo Starého i Nového zákona.
Večer sme si zahrali už len Milionára, ku koncu trochu nepoctivého, a tí rozumnejší išli spať :-).
Svätica či vrahyňa?
V nedeľu sme ukončili diskusné bloky druhou sériou otázok zo Svätého Písma. Niekto nechápal, prečo je Judit taká uznávaná, keď z dnešného pohľadu je to vrahyňa. Iný chcel vedieť, či otec márnotratného syna bol naozaj až taký spravodlivý, ako sa píše. Ďalšiemu bolo ľúto vyschnutého figovníka. A inému nebolo jasné, ako a kedy vznikla spoveď ako sviatosť. Tu sme sa dostali až k téme očistca a keď pani Dravecká všetkých upokojila vysvetlením, čo je jeho podstatou, mnohí si badateľne vydýchli.
Téryho chata na záver
Po poslednej diskusii sme pani Draveckej odovzdali darček – papierový model Téryho chaty. Symbolická tatranská chata, keďže Indulona sa konala pod Tatrami. Bola to vydarená akcia, to sa musí nechať. A nabudúce hádam aj s novými tvárami.
Indulonu VII. podporila Duchovná rada SLSK. Ďakujeme.
Jana Vinterová – Juháska, 68. zbor Biele vrany Košice