O pokore a ideálnom štáte

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené sobota, 15. december 2012, 00:00
Napísal: Jana Vinterová

Za Renčišovom leží nenápadné lyžiarske stredisko Búče. V čase Indulony – týždeň po Dušičkách – bola jeseň v plnom prúde, takže vleky a svahy neboli v centre našej pozornosti. Ale tie farebné stromy a čistý lesný vzduch by si musel všimnúť aj najväčší ignorant. Krásne prostredie, jednoduchá chata a kopa milých ľudí, skalných indulončanov i nováčikov, toto všetko sa zmixovalo na Indulone VI. do príjemnej akcie.

Skauti, ktorí v piatok večer myslia

V piatok v rámci zoznamovania sme mali možnosť spoznať vynikajúceho filozofa a metafyzika, ktorý pôsobí na Kolégiu Antona Neuwirtha – Matúša Sitára, PhD. Na podobné akcie je už „vycvičený“, takže hneď v úvodnom diskusnom bloku prinútil všetkých rozmýšľať. A nie nad hocičím, ale nad zaujímavými otázkami ohľadom ľudskej spoločnosti. Tie boli volené tak rafinovane, že diskusia vznikla takmer okamžite. No skúste odpovedať na otázku, či je dobro spoločnosti dôležitejšie ako dobro jednotlivca. Alebo či sa má o vzdelávanie detí starať štát alebo rodič.

Operačný systém spoločnosti

V sobotu sme sa rozdelili na dve skupiny, ktoré sa potom vymenili, lebo účastníkov bolo veľmi veľa. Jedna skupina rozoberala s Matúšom Platónov ideálny štát zachytený v jeho Ústave. Že vraj spoločné deti vychovávané v komunite tak, aby matka nevedela, ktoré sú jej vlastné. A štát bez súkromného vlastníctva. Keď si dobrý, môže byť z teba vládca. Keď si trochu obmedzenejší, budeš robotníkom. Majetok ti netreba, štát ti dá to minimum, čo potrebuješ na prežitie. A tak ďalej, až kým sme nedošli k tomu, že štát je policajt, strážca zákona a kultúry a operačný systém spoločnosti.

Učíme sa pokore

Druhá skupina sa stretla na príjemnom posedení s gréckokatolíckym kňazom a učiteľom na Teologickej fakulte PU – Doc. ThDr. Michalom Hospodárom, PhD. Otec Michal rozprával o tom, prečo je pokora dôležitá, hoci v dnešnom svete potláčaná, kde si máme hľadať vzory pokorných ľudí, ako sa môžeme pokore učiť. Dotkol sa aj svojej obľúbenej témy – osobností sv. Cyrila a Metoda a v priestore na otázky sme došli až k futbalistom a k Dobrému anjelovi. Búrlivá diskusia sa v tomto prípade nekonala, ale otec Michal je charizmatický človek, ktorého úplne stačí počúvať, lebo vie, o čom hovorí.

Kto sa bojí, tomu pomôžeme

Poobede nás pán Stahovec – majiteľ chaty – pozval na malú túru. Na svahoch pohoria Bachureň fúkal prudký vietor, ale slnko svietilo odušu a ožarovalo listy všetkých farieb, takže pre tú krásu sme aj studený vietor strpeli. Pán Stahovec nám urobil podrobnú exkurziu o okolitých kopcoch, ukázal nám nedávno postavenú drevenú útulňu, ktorá útulnosťou a jednoduchým pohodlím zodpovedá svojmu menu. A zlatým klincom programu bola unikátna priepasť Parkaň, o ktorej sa málo hovorí, ale o to pozoruhodnejšia je. Sem-tam sa niekomu šmykla noha alebo bolo treba zísť dolu strmým svahom. Ale pán Stahovec veľmi empaticky poznamenal: „Je tu trochu náročnejší terén, ale každý to zvládne. A kto sa bojí...“ Môže sa vrátiť, pomyslela som si. Ale on dokončil: „... tomu pomôžeme.“ A už sa ponáhľal dolu kopcom po šmykľavom blate a kameňoch. Jaskyňa Pivnica je celoročne ľadová, ale väčšina normálnych ľudí má priveľké rozmery na jej úzke chodbičky. Takže sme len nakukli a popri umelom jazierku sme sa vrátili do chaty. Pán Stahovec si počas nej neodpustil množstvo pochvalných poznámok o skautoch – košických roveroch, ktorí mu kedysi pomáhali pri budovaní strediska a kopaní studničiek.

Keď ubytuješ Žida...

Po návrate sme si sami odspievali modlitby gréckokatolíckej liturgie. Mnohí tieto obrady nepoznajú, ale prekvapujúco húfne sa pripájali, takže nakoniec to vyznelo nad očakávanie dobre. Otec Michal nám kázňou vynahradil jeden blok, na ktorý pre dĺžku túry nezostal čas. Potom dostal slovo ešte Matúš, a to už môžeme hovoriť o skutočne ohnivej diskusii. Sociologická téma sa zvrtla na otázku, či je česť dôležitejšia ako ľudský život. Zaviedlo nás to – kam inam ako do druhej svetovej vojny k ľuďom, ktorí ukrývali Židov vo vlastných bytoch. Keď ubytuješ Žida, musíš rátať s tým, že ťa odstrelia. Ľudský život je viac ako česť. Je jedno, čo odpovieš, aj tak ťa esesáci zabijú. A tak sme sa dostali až k etickým a morálnym otázkam, k názorom Tomáša Akvinského a k metódam jezuitov, ktorí vraj na všetko odpovedajú otázkou. A keď sa ich opýtate, prečo to robia, odpovedia: „A prečo nie?“

Večer sme si zahrali intelektuálne hry na rozvoj argumentačných schopností, a tak sme sa dozvedeli, že Honza Nedvěd musí žiť, aby jeho brat mal s kým spievať, že lady Gaga je proste talent a má na Facebooku milión fanúšikov a aj ďalšie osobnosti typu Slota, Edison, Napoleon či Glum majú množstvo vynikajúcich vlastností, o ktoré ľudstvo nesmie byť ochudobnené.

Ideálni občania ideálnych štátov

Všetko to ukončila nedeľná diskusia, pri ktorej sme podrobne rozobrali Morovu Utópiu, Campanellov Slnečný štát a Baconovu Novú Atlantídu. Minimálne desať detí od každej ženy, šesťhodinový pracovný čas, kamenné domy a štátne vlastníctvo a kopa ďalších teórií, ktoré v praxi zlyhávajú na ľudskej nedokonalosti. Ale určite znejú zaujímavo a stoja za úvahy o ľuďoch, spoločnosti a morálke.

Ďakujeme obom našim hosťom za prínosné slová, účastníkom za veselé diskusie, pánovi Stahovcovi za možnosť ubytovania a bezchybnú exkurziu do okolia. A tešíme sa na jarnú Indulonu VII.

Jana Vinterová - Juháska, 68. zbor Biele vrany Košice