| 
Spišský hrad je naozajstný klenot. Pozerať sa naň cez okno a pri tom počúvať o dávnej európskej histórii je príjemné pre každého, kto túži rozširovať si obzory. A toto veru nebol obyčajný dejepis.
Piatok bol zoznamovací, keďže v Spišskom Podhradí sa v posledný marcový víkend stretli skauti z celého Slovenska. K tomu patrila aj diskusná hra. Jej cieľom bolo naladiť účastníkov na najbližšie dva dni, ktoré sa mali niesť v diskusnom režime. Niektorí sa cítili obmedzení, lebo každý smel hovoriť, len keď bol na ňom rad a ináč sa mohol akurát tak kyslo tváriť. Bývalá premiérka Iveta Radičová určite netuší, že jej výrok sa stal základom piatkového programu našej skautskej Indulony. Argumenty za a proti sa nachádzali ľahko i ťažko, ale čo je kontroverzné, o tom sa vždy s chuťou debatuje.
HEDr. Hromják, PhD. na svoje diskusné bloky ani raz nemeškal. Historik, kňaz a vysokoškolský asistent k nám dochádzal zo Spišskej Kapituly vždy dobre naladený a pripravený na akékoľvek pichľavé, príjemné i nepríjemné otázky. Témy, ktoré prednášal, k tomu priam zvádzali, a on sám nás aj vyzýval, aby sme sa smelo pýtali. Možno preto, že vedel, že jeho bloky majú byť diskusné a nie prednáškové. Lenže skúste diskutovať s odborníkom na také široké témy, keď on má načítaných možno dvadsať kníh a vy desať strán.
A tak sme (najmä) počúvali o siedmich výpravách križiakov do Sv. zeme, o rytierskych rádoch, templároch a johanitoch (maltézskych rytieroch). A keďže Dr. Hromják nikdy nezabúda na súvislosti, vzali sme to pekne zoširoka cez rozkol v 11. storočí, pápežské nezhody, turecké vpády, svetové vojny až po dnešných Židov v Palestíne. A záver bol (pre mnohých) prekvapivý – križiacke výpravy boli obranným mechanizmom kresťanov, ich cieľom bolo získať späť to, čo im bolo ukradnuté moslimami a nie naopak. Teda nešlo o žiadne útoky na islamský svet, ako sa to dnes často interpretuje. Dochádzalo aj k zneužívaniu a násilnostiam, to je pravda, ale to je, žiaľ, prirodzenou súčasťou každej vojny a znakom slobodnej vôle ľudí.
Katedrála
Poobede nás prudký vietor odfúkol až do Spišskej Kapituly. Tam nám Dr. Hromják urobil podrobnú prehliadku Katedrály sv. Martina. Škoda, že mal na to obmedzený čas, lebo verím, že keby sme ho neprerušili, rozprával by nám o nej ešte aj dnes (pre ilustráciu – o jedinej freske nad dverami napísal 12-stranovú prácu). V rámci prehliadky sme sa dostali aj do starobylej knižnice, kde sme videli inkunábuly a všelijaké vzácne pamiatky, rúcha, knihy... Dokonca sme sa neplánovane stretli aj s biskupom. Keď požehnal môjho ročného syna, ktorý už pol hodiny nevedel zaspať, okamžite zavrel oči a zobudil sa až vonku. Fakt je, že ten vietor by zobudil aj mŕtveho. A tak sme zbehli späť do Podhradia.
Kam ďalej?
Tu nás už čakal Fabo Novotný (vodca 46. zboru Biela nádej). Po šarišsko-slovensky nám porozprával niečo o sebe, o svojich životných bojoch a križovatkách a vo všeobecnosti o tom, ako nájsť svoje životné smerovanie.
Večer sme si pozreli príjemný film Gifted hands. Bolo v ňom veľa podnetných myšlienok, o ktorých sme sa potom ešte trošku rozprávali. Ale základ je mať vytýčený cieľ a veriť, že je v našich silách dosiahnuť ho. A tiež neporodiť siamské dvojčatá, lebo potom nastane problém. Keď ich hlavná postava – chirurg oddeľoval, niektorí radšej zavreli oči, aj keď myslím, že ľudia bežne pozerajú v telke väčšie krváky, ako bola táto scéna.
Bojíte sa inkvizície?
V nedeľu 1. apríla niektorí zúfalci zistili, že CG-čka sa dajú nahradiť aj pyžamom. Zobudili sme sa totiž do veterného zasneženého rána. Zimná vetrovka bola na nezaplatenie a kto mal aj zimné topánky, mal vyhraté.
Po sv. omši v Kapitule a po raňajkách sme sa chytili ďalšej kontroverznej témy – stredovekých inkvizícií. Teda vlastne... Mnohí sme to netušili, ale inkvizícia existuje vo Vatikáne dodnes, len jej zmenili názov. Opäť Dr. Hromják, opäť široké historické súvislosti, pohľad Cirkvi, stredoveká Európa, šírenie heréz, vyhľadávanie heretikov, súdy, advokáti, hľadanie dôkazov. A pozitívny pohľad na to, čo sa pri inkvizíciách skutočne odohrávalo, prečo boli v tom čase nevyhnutné (i keď krutosť, ktorá sa pri nich niekedy vyskytla, je z dnešného pohľadu neospravedlniteľná), rozdiel medzi katolíckou, protestantskou inkvizíciou a upaľovaním bosoriek, pravidlá, zneužívanie, hlavní inkvizítori, dominikánska rehoľa, Galileo Galilei, mýty, povery... No nevedeli sme skončiť a tento posledný blok sa nám pretiahol skoro o hodinu. Na konci sa strhla takmer ozajstná diskusia, keď ľudia mali zrazu množstvo otázok a pripomienok.
Fotenie, hodnotenie, balenie, obed, lúčenie a zrazu bol koniec víkendu. Skutočne prínosného, teda určite pre tých, ktorí okrem bežného laického negativistického pohľadu chceli poznať aj druhú, pozitívnejšiu stránku týchto historických faktov. Nebola to snaha o alibizmus (pretože žiadny extrém nie je dobrý), iba pohľad z inej strany, zaradenie do historického kontextu a mnoho podnetov na zamyslenie.
Za podporu ďakujeme Východoslovenskej oblasti a Duchovnej rade SLSK, zvlášť br. Xavierovi.
Juháska, 68. zbor Biele vrany Košice
Pýtali sme sa:
Ako sa Ti páčila Indulona a ako si sa na nej cítila?
Miška R. (Banská Bystrica): Mne sa to veľmi páčilo, pretože som spoznala veľa nových ľudí a uvidela som z podstatnej časti iný typ skautingu. Ako sa tu ľudia k sebe správajú, aj akí ľudia sú a páči sa mi to. Nemôžem povedať, že sa mi to páči viac, lebo tým by som zavrhla svojich, ale je to fakt také iné a bolo mi tu veľmi príjemne.
Ako sa Ti páčila Indulona, aký máš z nej pocit?
Kubo (Nemšová): Ja mám osobne veľmi dobrý pocit, pretože som v podstate prvýkrát na nejakej východoslovenskej akcii. Veľmi ma prekvapilo, že to bolo zmáknuté aj organizačne a tiež obsahovo, pretože tu rozprávali fundovaní odborníci. Páčilo sa mi to veľmi ako celok, bolo to vyvážené.
Ako hodnotíš Indulonu?
Korbáčik (Dolný Kubín): Vynikajúca akcia, ktorá mala čo-to do seba a bola to taká netradičná skautská akcia – okrem toho, že som nemusel robiť program, starať sa o decká, brať so sebou spacák a ešus atď. Ale hlavne to bolo o tom, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí boli vštci vyspelí na nejakej úrovni, povedal by som intelektuálne zdatní a dali sa s nimi riešiť normálne problémy a pádne otázky, aj v rámci skautingu
alebo aj mimo, a dalo sa konštruktívne diskutovať. Škoda, že je to tak krátko.
Aké sú Tvoje pocity z Indulony?
Ihlička (Prešov): Čo poznám kurzy v skautingu, tak toto bolo niečo iné, čo asi aj chýbalo. Sú tu témy, ktoré sa bežne medzi nami nepretriasajú. Bolo to také obohacujúce, aj keď mám pocit, že to bolo podané len z jedného (toho kresťanského) hľadiska. Mňa zaujala najmä tá téma, takisto prostrdie bolo pekné, príjemný vikend, voľná atmosféra, oddýchla som si. A hlavne tie informácie, človek sa bežne ku ním nedostane, prípadne by musel veľa študovať a tu to bolo pekne zosumarizované – to bolo fajn. Ale bolo to krátko, len jeden víkend.