| 
Pravda nie je relatívna, prirodzený zákon je vpísaný do svedomia, Hitler nebol líder, autorite sa dá naučiť... Októbrová víkendová akcia Indulona IV nám osvetlila mnoho problémov, s ktorými sa borí súčasný mladý človek. Vyjadriť k téme sa mohol každý a účasníci toto právo aj patrične využívali, takže výsledkom boli naozaj plodné diskusie. Veľká vďaka za to patrí najmä nášmu hosťovi Martinovi Luteránovi, rektorovi Kolégia Antona Neuwirtha, ktorý má morálnu filozofiu v malíčku a vynikajúco sa orientuje v právnych, etických a náboženských otázkach. On viedol väčšinu našich diskusií, dal im správny smer a šťavu.
Začíname od Sokrata?
No nie tak celkom, ale pravda je, že základom každej diskusie je zadefinovať si pojmy. Preto sme si na začiatok povedali niečo o tom, ako správne diskutovať, aký je základ a cieľ dobrého dialógu, či je právd viac a kto je ich nositeľom. Na piatok večer to bolo akurát dosť, veď aj Sokrates po istom čase začal svojím „podrypovaním“ liezť ľuďom na nervy. Pred oficiálnou večierkou sme sa rozprávali už len tak neformálne, kto mal s kým chuť a rovnakú vlnovú dĺžku.
Autorita a svedomie
Ráno sme sa rozdelili na dve skupiny. Potom paralelne prebiehali dve diskusie. Jedna o autorite, ktorú uvádzal katolícky kňaz o. Henrich Grejták. Rozprávali sme sa o tom, do akej miery súvisí autorita s vojenskou silou, prečo sú rodičia pre deti prirodzenou autoritou, prečo prezident je aj nie je autoritou. Druhú diskusiu viedol Martin. Jej témou bolo svedomie, pričom každý mal mať vopred prečítaný text od súčasného pápeža J. Ratzingera. Hlavná otázka znela, či nedostatok vedomostí ospravedlňuje naše konanie. Kam vedie nesprávna výchova, zlé sociálne prostredie, prečo majú mnohí ľudia otupené svedomie, akú úlohu v ňom zohráva autorita a toľko ďalších vecí, že 6000 znakov, ktoré mám k dispozícii, by na to určite nestačilo. Potom sa diskusné krúžky vymenili, aby každý absolvoval všetko.
Poobede bolo príjemné voľno na čerstvom sigordskom vzduchu. Niektorí si zahrali frisbee, iní si zašli na prechádzku do okolia.
Je toto pero? Je.
A potom to prišlo. Diskusná súťaž, na ktorej sme sa zabávali až do večere. V dueloch každý obhajoval zadaný názor k zadanej téme a ostatní hlasovaním určovali, koho vyradia z hry a kto postupuje ďalej. A tak si komunisti presadili používanie svojho symbolu, pretože je demokracia. Feministky sa nedostali na kandidátsku listinu, lebo – citujem – „ja poznám len jednu ženu v politike a jej vláda padla“. Liberáli presadili rozvody štátnych manželstiev, vraj kto sa nechce rozvádzať, nech sa žení v kostole. A tiež si vybojovali povolenie na predaj pornografie, lebo zákaz by mohol znamenať aj zákaz predaja cigariet a alkoholu. A tak to šlo ďalej, každý horlivo diskutoval, argumentoval, presviedčal publikum o svojej „pravde“, až nakoniec to do dokonalosti priviedol víťazný pár (mimochodom moja sestra s manželom). Tí dvaja najprv presadili spomínané rozvody a teraz to zaklincovali svojím výrokom: „Je toto pero? Je. Je Boh? Nie je.“ Boh teda neexistuje, tí, ktorí tvrdili, že áno, tesne získali druhé miesto a tretí skončili agnostici.
Hitler a matka Tereza
Po večeri nasledoval ešte film Amazing Grace, ku ktorému sme sa dostali až v nedeľu po sv. liturgii. Témou poslednej diskusie s Martinom bolo líderstvo. Po krátkom sémantickom exkurze a rýchlom návrate k filmu sme sa dostali až k tomu, čo majú spoločné Hitler a matka Tereza, či boli obaja skutočnými lídrami, ako sa správnym lídrom môžeme stať my a akú úlohu tu zohráva sebavýchova a vedenie k cnostiam.
Pre veriacich aj hľadajúcich
„Kto chce napredovať intelektuálne, logicky a duchovne, Indulona je mu hodnotnou príležitosťou. Úžasní ľudia, kvalitní prednášajúci a vedúci diskusií, kopec inšpiratívnych zamyslení. Hlboký a zábavný víkend.“ Takto sa vyjadril jeden z našich účastníkov. A tých sme mali veru dosť. Z Košíc, Prešova, Popradu, katolíkov, evanjelikov, dokonca aj bez vyznania. Pretože Indulona je otvorená všetkým, ktorí chcú kriticky rozmýšľať. Nedalo mi to a inšpirovaná nedávnym snemom som sa niektorých spýtala, či si myslia, že je to vhodná akcia aj pre neveriacich. Odpoveď: „Pokiaľ im na desatore vadí iba to, že sme ho dostali od Boha, tak v tom nevidím problém. Ba naopak, uvítal by som ich. Rozšírili by pestrosť názorom v diskusiách.“
Indulona IV. je za nami. Účastníci odišli domov bohatší o vedomosti, intelektuálne a duchovné zážitky, dokonca aj o kvalitnú knižku Život v plnosti. Kto tam s nami nebol a aj ten, kto bol, môže prísť na ďalšiu Indulonu, ktorú v hlave organizujeme už teraz. A prečo sa oplatí prísť? „Ak budú aj ostatné Indulony také dobré ako táto, tak asi preto, že si tam môžu ľudia ujasniť dosť podstatné otázky o našom bytí.“
Ďakujem všetkým hosťom, organizátorom a účastníkom za kvalitnú akciu.
Podujatie Indulona IV. prebehlo s finančnou podporou nemeckej katolíckej organizácie Renovabis.
Jana Vinterová (Juháska), 68. zbor Biele vrany Košice