Opäť pod Tatrami
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 29. december 2015, 13:22
- Napísal: Jana Vinterová
Pozvanie na Indulonu 12 prijali ako vždy samí vzácni hostia. Tentoraz to boli traja páni: bývalý náčelník SLSK Ján Pokorný (Johany), novinár a moderátor Jaroslav Daniška a znalec obrazov a (sklamaný) politik Marián Kvasnička. Všetci tí, ktorí sa zaujímavými témami a hosťami nechali prvý októbrový víkend zlákať do Svitu, mali príležitosť počuť týchto výnimočných ľudí naživo.
Skautský starý otec
V piatok večer nás svojím pokojným (a pokorným ?) hlasom privítal Johany. Činovník, ktorý si v skautingu užil svoje. Tento človek, ktorý je v súkromnom živote už starým otcom, mi pripadal ako taký skautský „starý otec“, ktorý rozpráva vnúčikom rozprávku na dobrú noc. Občas rezignovane (počítačové hry, priveľká akčnosť programu), občas s nádejou (skauting prežil sto rokov od B.-P.-ho, teraz sa nerozpadne kvôli sporom veriacich a neveriacich). O knižke Scouting for boys rozprával s určitým nadhľadom, s obdivom, že mnohé jej časti sú nadčasové a skutočne hlboké a podnetné, no zároveň na príručku pozeral s istou dávkou kritiky.
Johany pokračoval aj v sobotu ráno skautskou témou v globálnejšom meradle – príroda, počítače, etapovky, Boh v skautskom sľube, táborová hygiena, dnešné deti... Zaznelo tu všeličo a vyvinula sa z toho celkom pekná diskusia.
Slovenskí hrdinovia svetového významu
Potom už prišiel na rad Jaro Daniška, sympatický, no predovšetkým sčítaný a rozhľadený človek. Jeho prvou témou boli dvaja slovenskí hrdinovia – židia, ktorí ušli z koncentračného tábora, Rudolf Vrba a Alfred Wetzler. Pozreli sme si o nich aj dokumentárny film a potom nám o nich J. Daniška ešte povedal čosi navyše a predovšetkým sa posťažoval, že o týchto dvoch velikánoch sa na Slovensku takmer vôbec nehovorí. Pritom tým, že po úteku z Osvienčimu podali o praktikách a tragédiách, ktoré sa tam dennodenne odohrávajú, podrobnú správu na tých najvyšších miestach, zachránili tisícky životov.
Podvody, krádeže aj domové prehliadky
Poobede nás navštívil chlapík v červenej mikine, ktorý prišiel sprevádzaný svojou manželkou. Pod neformálnym oblečením (ktoré skauti určite kvitujú viac ako oblek) sa skrýval súdny znalec výtvarného umenia Marián Kvasnička. Tí, ktorí sa obávali, že jeho výstup bude nudný, téma nezrozumiteľná a jazyk príliš odborný, museli byť veľmi príjemne prekvapení. Pán Kvasnička totiž svojím príjemným vystupovaním, akčným prístupom, výrečnosťou a predovšetkým humorom zaujal naozaj každého. Hovoril o praktikách, aké používajú falzifikátori obrazov, o tom, čo práca znalca obnáša (napr. aj nepríjemné niekoľkohodinové domové prehliadky), aké techniky sa používajú pri odhaľovaní falzifikátov, ale dotkol sa aj moderného umenia, vysvetlil nám, prečo farebné „machule“ môžu byť umeleckým dielom. Na ukážku nám doniesol rôzne knižky (napr. s naskenovanými podpismi všetkých významnejších slovenských maliarov), ale aj obrazy, ktoré premietal na projektore. Výsledný dojem z jeho prednášky bol vynikajúci, o čom svedčí aj to, že v bodovom ohodnotení účastníkov (podľa dotazníkov spätnej väzby) predbehol o niekoľko desatín dlhoročného držiteľa rekordu Františka Mikloška. Neviem, ale teraz sa mi zdá, že Mariána Kvasničku už sotva niekto prekoná.
Otázka bez odpovede
Keď odišiel, všetkým to bolo ľúto, niektorí dokonca plakali. No tak dobre, nikto neplakal, ale mnohí by sa ho ešte radi popýtali na rôzne veci, diskutovali s ním alebo ho ešte aspoň chvíľu počúvali, ale pán Kvasnička sa z rodinných dôvodov ponáhľal a nechal priestor opäť pre Jara Danišku. Jeho téma bola trochu náročnejšia – Kto je nám bližší: Česi alebo Maďari? Bol to exkurz do histórie blízkej i vzdialenejšej, odpoveď na túto otázku sme sa však nedozvedeli, lebo – ako sám povedal – jednoznačne sa na ňu odpovedať aj tak nedá.
Potom už boli všetci takí unavení, že sme sa nezmohli na viac ako na obľúbené večerné/nočné debaty o všeličom.
Islam a utečenci
V nedeľu ráno po sv. omši vo Svite sme pokračovali optimistickou témou Jara Danišku – čo pre Európu/svet môžeme urobiť my. Diskusia (lebo naozaj sa veľa hlasov ozývalo aj z publika) sa točila predovšetkým okolo utečeneckej krízy a vykonštruovaného či reálneho nebezpečenstva hroziaceho zo strany islamu.
Diskusné bloky Indulony 12 uzavrel Johany tými najaktuálnejšími skautskými témami. Opäť spomenul výchovu a sebavýchovu, dotkol sa tiež skautského sľubu a problémov skautov bez vyznania, ale publikum načalo aj ďalšie témy (nosenie rovnošaty na verejnosti, na rôznych pochodoch atď., roveri, činnosť náčelníctva...).
Obed na záver
Potom už zostal len čas na obed, trávenie rezňa a všetkých informácií, ktoré sa v nás počas tohto víkendu nahromadili. Veľká vďaka za ne patrí najmä trom našim vzácnym hosťom, ale aj tým, ktorí sa pričinili o hladký priebeh celého tohto podujatia.