Keď prišiel rytier o ruku

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené pondelok, 06. apríl 2015, 07:57
Napísal: Jana Vinterová

Jedenásty indulonský víkend mi pripadal oproti desiatemu akýsi iný. Nie horší či lepší, ale určite komornejší a organizačne menej stresujúci. Oproti štyridsiatke ľudí, ktorí sa potulovali po škole v prírode v Trenčianskom Jastrabí, pôsobila táto dvadsaťpäťka takmer rodinne.

Cirkev ako spoločenstvo

Posledný marcový víkend, na ktorý pripadla aj Kvetná nedeľa, patril Indulone 11. Škola v prírode v Kysaku je zrekonštruovaná a poskytuje pekné prostredie pre duchovnú formáciu, intelektuálne napredovanie, vypúšťanie modelových rakiet aj detské hry. Začiatok našej akcie bol veľmi príjemný. Privítali sme nášho prvého hosťa – kňaza, vysokoškolského učiteľa a cirkevného sudcu Juraja Juricu. Rozprávali a diskutovali sme o tej frekventovanej vete – ja v Boha verím, ale cirkev k tomu nepotrebujem. S výrokom Boh áno, cirkev nie sa stretávame takmer denne a teraz sme si ho mohli porozoberať zo všetkých strán. Cirkev je spoločenstvo a do neba nikto nemôže ísť sám.

Piatkový večer bol meditatívny a zároveň plný hudby. V rámci prípravy na sobotňajšie ekumenické témy sme pozvali na Indulonu hudobno-spevácky zbor zo Solivaru, ktorý sa venuje Taizé spevom. Gitara, husle a ešte zopár hudobných nástrojov dokážu urobiť zázraky a keď k tomu pridáte spev, svetlo sviečok a pár nevtieravých slov Juraja Juricu, takýto záver dňa potom nemá ďaleko k dokonalosti.

Zuzka a Jano

Sobotňajšie predpoludnie sme venovali najprv téme homosexuálnych zväzkov. Povedali sme si mnoho vecí, niekoľkokrát tam padli slová ako diskriminácia väčšiny, slepec za volantom, prirodzený zákon, unikátnosť manželstva a nutnosť iného názvu pre spolužitie ľudí rovnakého pohlavia. Nič však nie je čierno-biele a ani táto téma nebola podaná jednostranne, ako by si niekto mohol myslieť. Mnohé veci sme nechali otvorené, aby čas a prax ukázali, ako môžu (ne)fungovať, napríklad adopcie nechcených detí verzus detský domov. A tiež sme dospeli k jasnému záveru: nie sme tu nato, aby sme názorových oponentov presviedčali o svojej pravde. Lebo aj tak je to nemožné; veriaci majú vieru, neveriaci vlastný svetonázor a každý z nás svoju pravdu. Navyše Kristus ako Boh mal iné argumentačné schopnosti a ako dopadol...

Takto sme prešli na ďalšiu tému o predmanželskej príprave vo svetle Synody a cirkevného práva. Pán Jurica nezačal práve veselo, na grafoch nám ukázal, ako Slovensko i Európa vymiera. Rozvodov je strašne veľa, počet sobášov neustále klesá, matky rodia menej detí v relatívne vysokom veku. Príčin je mnoho: ľudská pohodlnosť, cestovanie, strach zo záväzkov, zjednodušené riešenia konfliktov... No a jasná vec – nedostatočná predmanželská príprava. Majú si to Zuzka a Jano skúsiť pred svadbou? Ak áno, čo to spraví? Ak nie, čo to spraví? Aký je vplyv okolia, čím nás kŕmia médiá, načo sú dobré cirkevné „obmedzenia“, kde je vlastne pravda? Na toto všetko sme dostali dôveryhodné odpovede od človeka, ktorý sa tejto téme profesionálne venuje. Samozrejme, že sme napokon zakotvili v zaujímavých vodách manželských rozlúk a vyhlásení manželstiev za neplatné.

Rytier bez ruky

Poobede sme bez prestávky pokračovali v začatých debatách z predchádzajúcich dvoch diskusných blokov a pridali sme ešte ďalšie otázky z iných oblastí. Gréckokatolíci, ktorých na Indulone bolo tentoraz požehnane, otvorili tému celibátu, o ktorej sme diskutovali naozaj dlho, no bez emócií, lebo všetko má svoje za aj proti. Pán Jurica na všetky otázky (a niektoré boli ozaj náročné) odpovedal s citom a obdivuhodnou trpezlivosťou. Za odmenu dostal bezrukého papierového rytiera (pracovným názvom svätého Juraja) na koni. Teda neobišiel nijako slávne, inými slovami – bol to trapas ako igelitka. Predstavte si, že odovzdávate niekomu, komu ste vďační, že vám venoval celý deň, krásny papierový model, a pri ďakovaní tomu modelu surovo odpadne jedna končatina. No tak presne toto sa mi stalo. Ale chyba je už vysvetlená a napravená.

Letecké popoludnie

Po pánovi Juricovi prišiel do Kysaku ďalší hosť – Boleslav Večeřa. Je to niekoľkonásobný majster sveta a Európy v raketovom modelárstve, vraj je nositeľom až 36 titulov. No človeku padá sánka... A keď ho počuje rozprávať o svojom koníčku a popri tom očkom sem-tam zavadí o videá v pozadí, na ktorých sa vo veľkom odpaľujú rakety predpísaných rozmerov a hmotností s doletom aj viac ako desať kilometrov, tak tá sánka mu zostane dole ešte hodnú chvíľu. Pán Večeřa priviedol so sebou aj dcéru, vnuka a vnučku. No čo vám budem hovoriť... strelená celá rodina. Myslím to v tom najpozitívnejšom a v úplne doslovnom význame. U Večeřovcov a Němcovcov sa skrátka v jednom kuse vystreľuje, odpaľuje a lieta a cestuje sa po svete po všelijakých majstrovstvách. Keď náhodou niekde v poli alebo na chodníku nájdete niekoľkonásobnú zmenšeninu rakety, otvorte ju a podľa adresy vo vnútri ju vráťte. Za radosť a vďačnosť majiteľov ručím.

A teraz späť k Indulone. Večeřovská família zaplnila svojimi funkčnými raketovými a leteckými modelmi polovicu jedálne. A aby sme nezostali len pri teórii, obliekli sme sa do veterného počasia a utekali von na ihrisko. Tu sme mali možnosť vidieť odpaľovanie raketky (s nižším doletom) a raketoplánu v reáli.

Ekumenizmus a Korbáčikov batoh

To nás už poctila svojou prítomnosťou aj (z Indulony 7) obľúbená pani Mária Dravecká. Od odpaľovacej rampy sme sa preto rýchlo preorientovali na ekumenizmus. O tejto téme sme sa rozprávali presne pred rokom s Danielom Pastirčákom. On to však poňal omnoho viac filozoficky. Pani Dravecká sa na tento problém pozerá skôr prakticky, argumentuje Písmom a nezabúda pripomenúť, čo všetko v mene ekumenizmu môže urobiť laik.

Kvetnonedeľnú sv. omšu nám prišiel odslúžiť bývalý vodca Východoslovenskej skautskej oblasti Veľký medveď. Korbáčik a Bráško si už tradične nacvičili pašiové spevy a tak celému obradu dodali tú správnu atmosféru. Deň sme uzatvorili prezentačným literárno-umeleckým večerom, kde sa mohol každý dosýtosti vyrozprávať a odporučiť druhým nejakú dobrú knihu, film, čokoľvek. Korbáčika sme si nechali na koniec, lebo sa tam došuchtal s celým batohom, ale nakoniec sa toto opatrenie ukázalo ako zbytočné :-).

Končíme stvorením

V nedeľu ráno sme s pani Draveckou dokončili blok o ekumenizme a prešli sme na rozbor prvých kapitol knihy Genezis. Človek by neveril, čo všetko sa tam dá medzi riadkami nájsť. Napríklad rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú sme dostali už pri stvorení. Alebo nadčasovo podaná psychológia viny. Alebo... Zastavili sme sa aj pri nesprávnych prekladoch Biblie, pri obroch, Abrahámovi, Ježišovom narodení či troch kráľoch.

Bez obety to nejde

Dnes neviem, ktorá debata počas tohto víkendu bola podnetnejšia. Každá nastolila nejaké otázky, každá odpovedala na množstvo nejasností, každá priniesla nové otázky, pohľady, vedomosti, zaujímavosti.

Ďakujem ešte raz všetkým hosťom, spoluorganizátorom, pomocníkom a v neposlednom rade účastníkom, ktorí sa na túto akciu nechali nalákať. Aby nám tam bolo dobre, svätý Juraj obetoval svoju ruku. A že tá obeta nebola vôbec zbytočná, tak to si buďte istí.